Básničky

Bezmocný...
Dážď na okno klepoce...
Malý vrabec krídelkami trepoce...Jediný sa v tichom daždi klepoce...Hľadá svoje miesto v každom okne...no všade naňho kvapka kvapne...hľadá si malé hniezdo...no márne...až napokon spustí sa lejak, a jeho krídlo padá od únavy...až nakoniec vidím ako padá do mojich dlaní...
a v očiach má výraz:
"Prečo? prečo si ma nechala tak mamy? Vari si zaslúžim umrieť od únavy?"

Tá pravá mama
Kráčam si prázdnym sídliskom...len tak dažďom a jeho šumom...vlažným vzduchom...spomínam na deň keď si tu ešte bol...vyšli sme von a ty si prví krát zacítil vzduch a všetko čo bolo v ňom...nôžky ti trápil studená kopa snehu...a dušičku že kde som stratila tú nehu...stála som nad tebou asi 140 centimetrov...a ty si mi tichým dychom pošepkal že chceš mamu a nie mňa tú krutú neznámu...bála som sa tvojho pohľadu...že nenávisť ku mne bude možno prirovnať ku kryhe ľadu...bude studená, neústupná a nesmrteľná...že nikdy nepochopíš prečo si tu a budeš hľadať svoju mamu...a budeš moju snahu považovať za márnu...niesom a nebudem dobrá matka a preto ťa radšej zachránila mamina kamarátka...ona je tá čo ti nahradí mamu a bude ťa ľúbiť ako tvoje naozajstná matka...

Láska
Ako to tŕň v krásnej ruži trápi v našej duši,
Nám srdcia ruší...
Ako tichý vánok sa prechádza po našom srdci,
Je temný ako tma tmavej noci...
Ako západ slnka končí,
Ale len tým že po tichu sa skrýva, mlčí...
Ako líška nieje zlá ale ani milostná,
Vie ublížiť ale byť aj nekonečná...
Ako kvet krásna,
No len chvíľu ju držia jej jemné vlákna...
Ako čokoláda je lahodná,
No chuťou si zaslepená...
Ako sklo je ostrá,
No i priezračná, čistá a bystrá...
Čo je hlavné musíš ju zažiť inak tento život nemôžeš odžiť!

Stará mama
To čo mám na tebe rada,
Vďaka tomu si v srdci mladá...
Pre nás nie si žiadna stará baba,
Tvoj život je dlhá ale nedokončená doba...
Ja dúfam že bude veľmi dlhá,
A buď v živote za svoj vek hrdá...
Život je predlhá míľa
Ľudia si ho s rozprávkou mýlia...
No život končí smrťou,
A rozprávka krásnou svadbou!
Ty si mojej mame otvorila očká
A vďaka tebe sa uznania dočká
Chcem byť ako mama,
Lebo ona je presne taká ako ty STARÁ MAMA!

Jesenná krása
Všetko stíchlo, zmizol tieň z horúceho betónu,
z krásnej piesne zostal zvyšok posledného tónu,
stratil sa život zo zelene i z vody,
k absolútnej nule pripočítané mínusové body.

Dohorela sviečka, hviezdam zmizol jasný lesk,
zahynula radosť, ktorej bol plný les,
vyfučali duše, čo veselo sa bránili
proti plynutiu času, no nakoniec sa stratili.

Odkráčala láska, čo pospájala ľudí,
posledný výdych, viac sa už neprebudí,
vybila sa batéria, čo dodávala teplo,
tma zostala tmou, no na tmu mení sa aj svetlo.

Vietor sfúkol prebohaté jedálne menu,
neprežila krásna pláň tú nečakanú zmenu,
na spráchnivenom kmeni odplávala zhoda,
všetko opäť zahalí postriebrená voda.

Späť na obsah