|
Ulička
nádeje
1.kapitola
Karanténna stanica Zvolen
Takto sa nazýva miesto plné nádejí pre mnohých psíkov z ulice,
alebo zlých, im nezaslúžilých podmienok, toto leto som si
nenašla brigádu a tak som sa rozhodla že pôjdem vypomáhať
tu je príbeh +exkluzívny denník :-)!
Začiatok mojej
práce v útulku:
Jedno ráno už neviem koľkého júla som zavolala pánovi Vaňovi
hlavnému pracovníkovi tohto útulku, spýtala som sa na voľné
dobrovoľnícke miesta a on s kľudom povedal že mám prísť o
jednej, išla som vytlačila som si dokonca mapku a šla som
smerom ku Kauflandu odtiaľ som zbadala čerpaciu stanicu Slovnaft,
išla som cestou necestnou, a okolo idúcich som sa pýtala či
idem správne, išla som správne až som naraz prišla čakala
ma veľká žltá brána, pri ktorej som zazvonila ozval sa strašný
štekot rôznych psov, pripravovala som sa ujo Roman vyšiel
z dverí predstavila som sa a išli sme do kancelárie, tam som
na moje prekvapenie zbadala veľkého psa asi tak 70kg ťažkého
sediaceho na drevenej stoličke oproti ujovi Romanovi, zľakla
som sa, ujo Roman to videl a povedal mu "dole Bobko",
vraj Bobko:! Nuž ale ujo Roman mi položil otázku či mám skúsenosti
zo psíkmi, začal tak debatu a rozprávali sme sa o tom aké
prípady videl, ako dlho takto pracuje a atď.
Neskôr ma zobral ku psíkom do uličky ktorú volám "ulička
nádeje"...psíky rôznych druhov, prípadov, rás, pováh...Upozornil
ma že nemám nadväzovať kontakt so Sršňom a Seňorom, sú to
dvaja boxeri, veľmi citliví na svoje teritórium...
Potom ma ujo Roman zaviedol do uličky ktorú volám "ulička
šťastia", nachádzajú sa v nej psíky ktoré sú buď
na predaj alebo na dovolenke, nachádzajú sa tam zväčša čistokrvné,
šľachtené a dokonca aj papierové psíky...zaujal ma jeden nemecký
ovčiak, 120 000-, psík s slepeckým, policajným výcvikom...ujo
Roman tvrdil že tohto psíka hoci komu do rúk nedá, a tak mi
dal psíka ktorý sa volal Foxy bol to papieroví foxteriér,
ktorý v hoteli čakal kým bude môcť byť prepravný do Anglicka
za svojimi pánmi, bol to veľmi nevšímaví psík, a navyše tvrdohlaví
tak sme sa moc nepoprechádzali...neskôr som dostala Nika.
Niko bol hraví trochu tučnučký a taký trochu nevydarený shar-pei.
I keď bol čistokrvný bol nízky a telo mal pokryté zväčša hladkou
a priliehavou srsťou. Po dlhšej prechádzke som dostala čierneho
kokeršpaniela Dido. Pojašená, tlstučká a prefíkaná fenka,
s dávkou radosti a energie zo života a hoci bola už staršia.
Tieto psíky ma dotestovali ujo Roman po dni skonštatoval že
to so psíkmi viem. Bola som rada že zistil že mám ku psíkom
obrovský vzťah, nejaké puto ktoré neviem opísať cítim sa medzi
nimi príjemne a málo kedy sa ich bojím.
www.kszv.sk 0918 505
254
Späť na obsah
|
